Zoznámenie

Pamätáš? 25.3.2012 práve sme sa vrátili z lyžiarskeho a ja som potrebovala sloh na angličtinu. Začala som písať, pravdaže dva slovníky otvorené a predsa si neviem rady. Tak čo ďalej? Idem na facebook a hľadám kto je online. Pýtam sa prv Niky, no ona mi pomôcť nevie. Tak čo ďalej, na pondelok potrebujem sloh. Je prihlásených zopár starších študentov našej školy, už sa treba len rozhodnúť komu napísať. Bolo by fajn nájsť niekoho kto aj odpíše. Nika spomínala, že si písala s Adamom a vraj aj odpisuje. Tak hovorím nič nedám za pokus. Napíšem prv len nevinné ahoj a keď odpíše hneď sa spýtam na angličtinu. Našťastie odpísal. Vtedy začalo to nekonečné písanie. Vždy sa bolo o čom rozprávať, spoznávali sme jeden druhého. Keď prišlo prvé stretnutie, hm ako to len opísať? Chcela som vidieť DVD zo stužkovej. Stretli sme sa pri skrinkách v škole podal mi DVD a pokúšali sme sa o rozhovor naživo. Po každom druhom slove nastala minúta ticha, rozprávali sme sa o úplných nezmysloch. Chcelo sa mi smiať, ani netuším prečo. Čakala som kedy konečne prídu spolužiaci a vyslobodia ma z toho napätia. Dočkala som sa. Neskôr, aj keď to bol do cela smiešny rozhovor, začalo mi to chýbať. Po čase sme sa dohodli na ďalšom stretnutí. Prechádzali sme sa po Revúcej. Pri ďalšej príležitosti sme išli na kávu, bolo nám spolu dobre, aj keď to napätie tam ešte stále bolo. Počas rozhovoru z nás napätie opadávalo. Po dlhom víkende prišiel pondelok, zasa sme sa mali stretnúť. Tentokrát som už od rána mala v bruchu zvláštny pocit, akoby mi motýliky poletovali v žalúdku a nielen tam, aj v hlave, na vyučovaní som nedokázala dávať pozor, myslela som len na neho. Bolo to asi mesiac po tom ako sme si začali písať, presne 23.4.2012. Ukázal mi štúdio a kus sme tam zostali. Počúvali sme príjemnú hudbu, rozprávali sme sa a čím ďalej tým som si začala viac dovoľovať. Začala som ho štekliť a skončili sme na zemi a vtedy padol náš prvý bozk. Od tohto dňa tvoríme pár. :*